Jdi na obsah Jdi na menu
 


História a súčasnosť

Schultes, Hofmann: "Rostliny Bohů"

   Podľa indickej tradície venovali bohovia konope človeku preto, aby mohol poznať rozkoš, odvahu a zvýšiť svoje sexuálne túžby. Z nebies sa zniesol démon Amrita a v miestach, kam jeho kvapky dopadli na zem, vyrástlo konope. Iný príbeh hovorí, že bohovia s pomocou démonov mútili more mlieka a jedným zo získaných nektárov bolo konope. Vzácny nektár zasvätili Šivovi. Dokonca i kráľ bohov, Indra, ho tak miloval, že mu dával prednosť pred ostatnými nápojmi. Keď bolo všetko mlieko vymútené, démoni sa pokúšali získať nad Amritom svoju moc. Bohovia však skrížili ich plány a na znamenie víťazstva pomenovali konope Vidžája ("víťazstvo"). Od tých dôb Indovia veria, že táto božská rastlina prepožičiava človeku nadprirodzenú silu.

Libor Dupal:
  Kniha o marihuaně

   Predkovia Cannabis pochádzajú z Ázie, pravdepodobne z miernych svahov himalájskych obrov a Altaja. Najstaršie údaje o používaní Cannabis pochádzajú z doby pred 7000 rokmi v starej Babylónii. Absolutórium za najväčší rozmach v pestovaní i všestrannom užívaní tejto rastliny v dejinách však patrí Číne. Prvé svedectvo o kultúrnom využití Cannabis pochádza zo starej neolitickej civilizácie, ktorá sa objavila v údolí Žltej rieky pred 6 500 rokmi.

   Číňania využívali konopné vlákno na výrobu šiat, lán, sietí, jeho semená boli spolu s ryžou, jačmeňom, prosom a sójou najstarším používaným zrnom. Ako potrava sa konope používalo až do 1.-2.storočia pr.n.l., kedy bolo nahradené chutnejšími a produktívnejšími obilninami.

   Číňania sa naučili zo semien lisovať i cenný olej. Lisované semená produkujú až 20% oleja. Používal sa na varenie, do lámp na svietenie, do farieb, k výrobe mydla. Koláč zostavší po lisovaní má dostatok živín, aby bol výživným krmivom pre domáce zvieratá. Konopné vlákna zo starého šatstva a sietí sa používali k výrobe papieru, ktorý bol tak kvalitný, že sa dochoval dodnes v hroboch datovaných 100 rokov pr.n.l. Podobný papier sa dodnes využíva na bankovky v Kanade alebo na lepšie vydanie Biblie. I korene sa využívali - vo forme cesta sa prikladali na rany k zmierneniu bolestí, na zlomeniny a pri operáciach. Ani účinky živičných listov a kvetov Cannabis neostali dlho nepovšimnuté. V Číne, ako i ďalších oblastiach, malo konope spolu s ďalšími halucinogénnymi rastlinami veľmi dôležitú pozíciu pri vytváraní náboženstva a živote vtedajších komunít vôbec.

   Zatiaľ čo Číňania budovali svoju "konopnú" kultúru, "bavlnená" civilizácia v Indii a "vlnená" v Stredomorí začali poznávať konope prostredníctvom obchodu a kočovných kmeňov Árijcov, Mongolov a Skýtov, ktoré v neolite s Čínou susedili.

   Indoperské, resp. indoiránske kmene Árijcov, prapredkov indoeurópskej jazykovej vetvy, priniesli Cannabis do Indie pred 4000 rokmi. Árijci uctievali duše rastlín a zvierat a konope v ich rituáloch významnú úlohu. V Číne so silnými vplyvmi filozofie a moralistického náboženstva naopak používanie konope na tomto poli takmer vymizlo. Naproti tomu v Indii sa konope stalo posvätným.

 



   Na užívanie marihuany v Afrike mal silný vplyv islám. No aj tak tu bol kult tejto rastliny hlboko zakorenený už v niektorých starých predislámskych kultúrach. Kmene v údoliach rieky Zambezi a Kongo a v oblasti Viktorinho jazera fajčili marihuanu pri náboženských rituáloch i pre kratochvíľu. Hocikde v Afrike je zvykom spečatiť zmluvy a obchodné dojednanie potiahnutím z dlhej fajky.

 


   V 11. storočí hralo konope dôležitú úlohu ako fajčivo členov obávaných siekt Assasinov a Hašišinov (sektu založil perzský politik Hasan lbn Sabbah, stúpenci boli rozšírení v dnešnej Palestíne, Sýrii a Iraku).

 



   Do Európy priniesli konope severnou cestou 2800 rokov pr.n.l. Skýtovia. Až do moderného veku sa tu marihuana nikdy intenzívne nefajčila, ale konopné vlákno sa stalo na čas hlavnou plodinou v histórii každej európskej krajiny.

   Marihuana, s trochu iným uplatnením než malo konope v predkresťanskej Európe, si do tejto oblasti hľadala po rokoch cestu znovu. Šírila sa na Západ cez Perziu a arabské zeme, kde sa s rastúcim významom islámu viac a viac presadzovala v podobe hašiša. Tento vývoj bol však komplikovaný rôznymi prekážkami. Napr. v roku 1378 sa perzský emir Soudon Sheikhouni pokúsil vo svojej zemi skoncovať s hašišom ničením rastlín a uvrhnutím užívateľov do väzenia, keď prvý krát im boli len vylámané zuby. Stredoveké prostriedky však neboli dostatočne účinné. Behom niekoľko rokov spotreba dokonca vzrástla. Cesta do Európy sa tak opäť otvorila, ale aj tak bol predsa ešte veľmi dlhá. Zrejmého rozmachu dosiahlo rozšírenie hašiša, spolu s ópiom, v 19.storočí medzi bohémou a vyššou spoločnosťou niektorých európskych metropolí, predovšetkým v Paríži. Vyššie uvedený príklad ukazuje, že ani boj proti Cannabis zo strany neliberálnej vládnúcej administratívy nie je vymoženosťou len modernej doby.

 


   Prví osadníci Nového Sveta taktiež využívali výhody konope. V Amerike prežíval nebývalú konjunktúru práve konopný priemysel, a to predovšetkým vo využití vlákna na plachtovie a laná pre potreby lodí.

   Tisíce rokov bola marihuana oceňovaná ako medikament i pre svoje euforické vlastnosti. Encyklopédia Britannica v r.1894 odhaduje počet jej pravidelných užívateľov na 300 miliónov, predovšetkým vo východných zemiach. Ďalšie milióny ju použili legálne na lekársky predpis na bežné choroby, ako bol tetatnus. Do začiatku storočia sa však lekári odvrátili od tohoto medikamentu k aspirínu a iným novým liekom.

   Na prelome storočí sa americké zákony marihuany prakticky netýkali. Pokiaľ ju niekto fajčil, tak len minoritné skupiny farebných obyvateľov - mexickí robotníci, južanskí černosi a novoprichádzajúci Filipínci. V štátoch, kde farební tvorili významnú časť, vytvorili rasistickí politici mýtus, že marihuana je príčinou vyšinutosti, chlípnosti, násilia a zločinu. Jeden "joint" a máte vyvolaný návyk. Marihuana dláždi cestu k závislosti na ďalších drogách - kokaínu, ópiu a heroínu. Tieto povesti boli podporované či priamo vedome rozširované a pestované populistickými politikmi a publicistmi, ktorí nemali informácie ani znalosti o konope, a mnohokedy ani ich nechceli mať. Táto propaganda v nasledujúcom období prerástla do antimarihuanovej hystérie.

 


Milan Dundr:
  Původ a rozšírení drog
   (údajne prevzaté z čas. Vesmír c.4/1995)

   Americká povojnová generácia beatnikov prevzala v 50. rokoch dedičstvo marihuany jazzových a bluesových hudobníkov. Na počiatku 60. rokov nastal prielom a s hnutím hippies sa marihuana rozšírila ako masová droga. Protestná droga 60.rokov si prerazila cestu ku každodennej droge 80.rokov a je v 90. rokoch najrozšírenejšou ilegálnou drogou, o jej odkriminalizovanie, liberalizáciu či legalizácii sa v drogovej politike čas od času bojuje.

   Okolo r. 1855 bolo vo svete odhadované na 300 miliónov fajčiarov či požívačov hašiša. Po druhej svetovej vojne odhadovala Svetová zdravotnícka organizácia ich počet na 200 miliónov. Dnešné odhady udávajú cez 400 miliónov (v tom je zahrnuté cez 20 miliónov pravidelných fajčiarov marihuany v USA a 10 - 15 miliónov konzumentov hašiša v západnej Európe.

   Spotreba je ohromná - už v r. 1983 prekročila evidovaná svetová produkcia konope hodnotu 10 000 ton. Odhaduje sa, že skutočná dnešná spotreba marihuany sa pohybuje medzi 100 000 - 120 000 ton ročne.

 


Zopár dát z histórie:

1606
  Briti začínajú pestovať marihuanu pre potreby námorníctva v Kanade. V r.1611 (v dobe osídlenia Jamestownu) ju dopravili do Virginie; v r.1632 priviezli Puritáni rastlinu do Nového Anglicka. Po dobu jeden a pol storočia pred americkou revolúciou bolo pestovanie pre textilné účely v celom Novom Anglicku subvencované. Okolo roku 1762 boli dokonca farmári, ktorí ju nepestovali, vo Virginii penalizovaní.

1844
  Bol založený Klub hašišínov. Netrval ale dlho, v roku 1849 legendárny klub skončil.

 

1894
  Je publikovaná správa Indickej komisie pre konopné drogy (Indian Hemp Drug Commission), ktorá zaberá cez tri tisíce strán v siedmych zväzkoch. Záver výskumu nariadeného britskou vládou je nasledujúci: "Neboli zistené absolútne žiadne dôkazy duševných alebo mravných škôd spôsobených umierneným užívaním týchto drog.... Umiernené užívanie konope je rovnako neškodné ako umiernené pitie alkoholu. Pravidelné a primerané fajčenie ganje alebo bhangu má rovnaké dopady ako pravidelné a primerané pitie whisky." Návrh komisie na zdanenie konopných drog nebol nikdy zrealizovaný, snáď preto lebo jeden komisár indického pôvodu varoval vládu, že moslimské a hinduistické zákony zakazujú "zdaniť čokoľvek, čo prináša radosť chudobným".

1895
  Trom chemikom z Cambridge sa podarilo izolovať kanabinol.

1910
  Objavuje sa rekreačné užívanie konope v New Orleans a niekoľkých pohraničných mestách hlavne medzi mexickými robotníkmi (vo strednej časti Južnej Ameriky a v karibskej oblasti bolo takto užívané v tej dobe už pol storočia).

1920
  Americké ministerstvo publikuje leták, ktorý nabáda Američanov k výnosnému pestovaniu konope.

1915-1927
  Zákaz pre užívanie iné než lekárske účely bol uzákonený v Kalifornií (1915), Texase (1919), Louisiane (1924) a New Yorku (1927).

1930
  Komisárom novo vytvoreného U.S.Narcotics Bureau (Oddelenie pre narkotiká) sa stáva Harry J.Aslinger, ktorý sa stáva známym pre svoju hysterickú kampaň za zakázanie marihuany. Vďaka jeho aktivitám bola v r.1937 vo 46 z 48 štátov marihuana zakázaná.

1937
  Prvý federálny (celoamerický) zákon zakazujúci marihuanu (Marijuana Tax Act). Zákon umožňoval udeliť 20,000 $ pokutu a 20 rokov väzenia za držanie drogy bez daňovej známky. Zákon bol primárne uplatňovaný proti mexickým imigrantom.

1941
  Marihuana vyradená z amerického zoznamu liečiv, po takmer storočí užívania.

1943
  V dôsledku vojnových operácii sa americkej armáde začína nedostávať povrazov. Vzniká intenzívna kampaň pre pestovanie konope. Ministerstvo poľnohospodárstva vydáva propagačný film Hemp for victory. Rastliny obsahovali len minimum živice.

1943
  LaGuardia Commission (štátna komisia pre výskum účinkov konope) v New Yorku prezentovala marihuanu ako neškodnú látku, s minimom návykovosti, atď.. Podobné správy:

    1968 Wootton Report (Anglicko)
    1970 Le Dain Report (Kanada)
    1972 U.S.President's Commission on Marijuana and Drug Abuse - Shafer Report (USA)
    1976 New York Academy of Sciences Conference on Chronic Cannabis Use (USA)
    1982 správa Academy of Sciences (USA)

60.roky
  Znovuoživenie záujmu o marihuanu v USA. Vznikajú skupiny za legalizáciu marihuany napr. v USA LeMar, v Anglicku SOMA. Začína vychádzať periodikum Marijuana Review. Objavuje sa združenie The National Organisation for the Reform of Marijuana (NORML).

1970
  Aslingerov zákon o "dani z predaja" bol prehlásený Najvyšším súdom za protiústavný.

1975
  Najvyšší súd Aljašky legalizoval súkromné vlastnenie akéhokoľvek množstva marihuany, verejné do množstva jednej unce a povolil súkromné pestovanie.

1976
  Výrazná redukcia trestov za vlastnenie marihunany vo väčšine štátov USA.

1977
  Vďaka intervencii USA Mexiko začalo výraznú kampaň namierenú proti pestovaniu a predávaniu marihuany. Toto zahŕňalo aj letecký postrek marihuanových polí paraquatom, čo je látka spôsobujúca poškodenie pľúc fajčiarov, ktorí takúto marihuanu fajčia. Následne klesol ilegálny obchod s mexickou marihuanou, ale vzniknutú situáciu rýchlo zaplnila kolumbijská marihuana - v roku 1980 Kolumbia nielenže zabezpečovala 2/3 marihuany vyfajčenej v USA, ale bola aj najväčším producentom marihuany vo svete.

1996
  Napriek razantnému odporu DEA a niektorých federálnych orgánov je v štáte Kalifornia referendom a rozhodnutím Najvyššieho súdu schválené užívanie marihuany z lekárskeho rozhodnutia.