Skunk grow

Kvalitná pôda je jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rast. Vhodný základ je zmes rašeliny, piesku a perlitu (alebo lávovej drti) v pomere 2:1:1. Na dno kochlíku ako drenážnu vrstvu dáme 2-3 centimetrovú vrstvu okrúhlich riečnych kameňov, čím zlepšíme priechodnosť vody. Zakryjeme ich tenkým pijavým papierom aby sa nevyplavovali živiny. Pôda by mala mať dostatok dusíka (slepačí/kravský trus, moč, guano) a dobrú priepustnosť vody. Rašelina má výrazne kyslé pH (okolo 5,4), ale konope rado rastie v neutrálnej pôde (ideálne pH je 6,2-6,8), preto pridáme napríklad pomleté kosti/rybiu múčku, rozdrvený vápenec, vaječné škrupiny, alebo dolomit. 1,2-2,4g dolomitového vápenca (1/2 čajovej lyžičky), alebo 30ml vysušených a rozdrvených vaječných škrupiniek postupne zvýši pH približne o 1 stupeň v jednom litry zeminy. Raz za rok môžeme pH pôdy skontrolovať lakmusovým papierikom. Môžeme pridať aj prírodné hnojivá s dlhodobím účinkom a rovnomerne rozloženým pomerom živín (napríklad na rohovinovej báze, vydrží až 3 roky). Ak si zeminu nekupujeme, ale prinesieme si ju zvonku, tak ju sterilizujme teplom. Zahrejeme ju, až kým sa z nej nezačne pariť (doma napríklad v mikrovlnnej rúre alebo v hrnci na sporáku), čím ju  zbavíme parazitov, škodlivých mikróbov a zárodkov buriny. Veľmi kvalitná sterilizácia (s unikajúcim zápachom) sa robí pri teplote 120^oC, pri ktorej sa pôda pečie asi hodinu. Na 1m² môžeme vypestovať 7 až 28 rastlín, čo závisí od požadovanej výšky. Pre 1 rastlinu vysokú okolo 60cm stačí 25cm³ pôdy. Najlepšie kochlíky sú keramické (alebo iné nepriesvitné, korene by mali byť v tme) so štvorcovou podstavou s povrchom minimálne 25x25cm a vyškou 25cm (dajú sa naukladať pekne vedľa seba). Ideálne rozmery sú: výška 35cm a priemer 30cm. Na dne by malo byť niekoľko drenážnych otvorov pre odvod prebytočnej vody.

Zástancovia prírodnej cesty si môžu si privolať na pomoc dážďovku. Ak chceme aby nám neustále pomáhali, raz za čas ich prikŕmime organickým odpadom zamiešaným do zeme. Potrebujeme ale buď o niečo objemnešie nádoby, v ktorých môžeme pestovať viac rastlín a v ktorých dážďovky dlhšie prežijú a môžu rásť a rozmnožovať sa, alebo kontainer, kde si chováme dážďovky a odkiaľ ich raz za čas premiestnime do normálnych kochlíkov. Dážďovky sú veľmi účinné a produkujú veľmi kvalitnú zem, nazývanú „biohumus“. Nemajú radi kyslú a presolenú pôdu, takže v tomto prípade nesmieme používať umelé hnojivá. Je to vhodná metóda ak nepredpokadáme časté alebo náhle sťahovanie.

Každá dospelá rastlinka potrebuje približne 150ml vody na týždeň. Zalievame odstátou alebo dažďovou vodou, najlepšie chvíľu po zapnutí svetiel, no nikdy nie v tmavej fázy. Prebytočnú vodu stojacu v miske vylejme. Konope neznáša mokrú pôdu. Znížená vlhkosť produkuje kratšie, hustejšie a rýchlejšie rastúce rastliny. Korene potrebujú veľa kyslíka, ktorý cez mokrú pôdu nedostanú, dusia sa a rastlinka trpí chorobami a škodcami. Najlepšie je zalievať až keď je pôda sypká a suchá na dotyk. Vo fáze kvitnutia, resp. zmeny osvetlenia na 12 hodinové intervali, zálievku obmedzíme na polovicu. Konope veľmi rýchlo (do troch týždňov) sportebuje uvoľnené živiny v pôde, a preto je veľmi dobré živiny permanentne dodávať, hlavne ak v jednej zemi chceme pestovať niekoľko generácií rastlín. Používajme 50% predpísanej dávky každé tretie polievanie, aby sme pôdu nepresolili a pH nekleslo pod 6,5. Vo vegetatívnej fázy je dobré použiť hnojivo s vysokým obsahom dusíka – pomer 20-10-10 (N-P-K, je to pomer dusíku-fosforu-draslíku, plus sekundárne prvky ako vápnik, síra, horčík a stopové prvky bór, meď, molybdén, zinok, železo a mangán). Neskôr vo fáze kvitnutia si rastlinka pýta viac fosforu a draslíku, takže jej dodajme hnojivo so zložením 10-20-20. Dva týždne pred zberom úrody nehnojíme. Listové hnojivá radšej z hygienických dôvodou nepoužívame, aj keď dochádza k lepšej absorbcii hnojiva ako koreňmi. Ak sa pre ne predsa len rozhodneme, aplikujeme ich na minimálne 3 týždne starú rastlinku, najčasťejšie 1x za týždeň a najlešie pri vypínaní svetiel. Ak malá kvapka zasiahne nažhavenú halogénovú žiarovku alebo sodíkovú výbojku, je to jej istá smrť. Striekanie listov zvyšuje vlhkosť v priestore, nepriaznivo pôsobí na rast a môže vyvolať pleseň.

Teplota, vlhkosť a zloženie vzduchu sa veľkou mierou podieľa na zdravom a rýchlom raste. Rastlinky cez deň spotrebúvajú oxid uhličitý, takže vzduch by sa mal priebežne vymieňať za čerstvý, nemal by obsahovať tabakové a iné splodiny. Ohýbanie a žltnutie rastlín signalizuje nedostatočnú ventiláciu. Vzduch by mal mať teplotu 20-30^oC cez deň a 15-25^oC v noci. Keďže sodíkové výbojky a najmä halogénové lampy produkujú zvýšené množstvo tepla, častokrát je nutné vzduch vymieňať nútenou ventiláciou. Ventilátor primeraného výkonu s nízkym pracovným hlukom môžeme zapnúť na časový spínač aby spínal napríklad každých 30 minút na 5 minút, ak za 5 minút odvetrá celý priestor. Kôli silnej aróme je veľmi vhodné odvetrávať tento vzduch von. Najvhodnejšie je vytvoriť podmienky ako na púšti. Dobrá ventilácia nám navyše pomôže udržať čo najmenšiu vlhkosť vzduchu, pri ktorej rastlina pýta viac vody, lepšie rastie, má menšie listy (nepotrebuje veľkú plochu na odparenie škodlivých látok) a je menej náchylná na pleseň. V objemnejších priestoroch pri pestovaní vo veľkom môžeme použiť prípadne odvlhčovač.

Oxid uhličitý zo vzduchu rastlinka pomocou fotosyntézy premieňa na cukry, ktoré sú dôležité pre budovanie hmoty. Zvýšenie úrovne CO₂ vo vzduchu urýchli rast o 30-100%. Môžeme použiť tlakové bomby, ktoré sú ale pomerne náročné na inštaláciu, financie a bezpečnú prevádzku. Ak ich použijeme, tak tlakový ventil spínajme vtedy, keď je ventilátor vypnutý. Je uváženia hodné či taký časový a energerický zisk stojí za to. V malom priestore sa dajú použiť sifónové bombičky. Oxid uhličitý pridávame cez deň. Veľmi jednoduché, lacné a čisté riešenie je použiť kvasinky. Do dvoch litrov vody dáme 100g cukru, rozdrobené potravinárske kvasnice a pár kubíkov moču ako zdroj živín pre kvasinky a nádobu pretrasieme. Ak udržujeme teplotu okolo 25 ^oC, za dva týždne by kvasinky mali vyrobiť 50g oxidu uhličitého na každých 100g cukru. Cukor premieňajú na alkohol, ktorý ich vo vysokých koncentráciach usmrcuje, takže by sme raz za dva týždne mali vodu vymeniť, odstrániť časť kvasníc, doliať trochu moču a dosypať cukor. Je vhodné mať takto rozbehnutých niekoľko nádob, ktoré vymieňame striedavo. V tomto prípade znížime máličko ventiláciu.

Vo voľnej prírode sú rastlinky pevné, lebo ich vietor ohýba sem a tam, čo má za následok pevnú stonku a košatú korunu. My spevnenie dosiahneme tak, že rastlinku na jeden týždeň ohneme o 90^o a priviažeme napríklad o kochlík. Takto aj bočné halúzky dostanú dostatok svetla a spustí sa v nich hormonálna reakcia, ktorá urýchli rast bočných konárikov zhustenie koruny. Môžeme rastlinky poohýbať do formy, ktorá najlepšie využije priestor pod svetlami. Je veľmi vhodné do priestoru na stenu umiestniť ventilátor, ktorý nám znižuje vlhkosť na listoch, napomáha cirkulácii CO₂ a navyše posilňuje stonky. Zasrihnutie vrcholčeku, poprípade priebežné zastrihávanie bočných konárikov má tiež za následok posilnenie stonky a hustejšie vyplnenie priestoru novovyrastenými vetvičkami. Získavame tak síce priebežnú úrodu, ale predlžuje sa doba rastu. Táto metóda je vhodná viacmenej len pri pestovaní v exteriéry. Aby sa prevetrávala zem a spodok rastlín, odstrihneme prízemné konáriky, ktoré možeme nechať zakoreniť. Je to časť rastliny ktorá najľahšie zakorení, veľmi rýchlo regeneruje a nemá veľký význam pri zbere úrody.